1984 - George Orwell

Tip na túto knihu mi dal kamarát ešte dávnejšie. Vždy ma zaujímalo čo v nej je, keď ju niekto spomenul na prednáške či v diskusii, alebo v článku na webe či v novinách, tak to bolo v súvislosti s modernými technológiamy, a že to čo v nej je sa až teraz začína realizovať. Taká bola moja predstava pred prečítaním.

Obsah tej knihy je jedným slovom „hnusný“. To čo som sa tam dočítal, sa mi ani nikdy nesnívalo, a keby také niečo reálne nastalo v skutočnosti tu na Zemy, tak si kupujem u Muska jednosmerný listok z tejto planety preč. Vedel som čo znamená slovo „utópia“ respekíive diela „utopistické“ kde sa vytvára ideál, ktorý by bol „rajom na Zemy“ avšak je to tak ideálne, že to nikdy nenastane. Tak toto dielo je „antiutopistické“. Najhoršia vec čo sa ľuďom môže stať. Ale musím povedať, klobuk dole, je to napísane fakt dobre. Pri tom som zistil a overil, že pri knihách, pri čitani je normálne, ak sa mi dej predstavuje v hlave a tak trochu „ako keby som tam bol“ ale že to prenesie blby pocit do reality som nečakal. To možno aj pozitívne knihy prenášajú pozitívny pocit do reality tiež na pár hodín, no to si nevšímam, lebo je to príjemné, toto však príjemné nebolo.

Počas celého čítania som si poznačil len tri vety:

Jako všichni, kteříse to nestydí přiznat, četl jsem i já kdysi knihy proto, abych se mohl ztotožnit s jejich hrdiny a prožít nádherné smyšlené příběhy.

- S hlavným hrdinom Winstonom som sa fakt nechcel stotožniť

 

Kdo ovládá minulost, ovládá budoucnost, kdo ovládá přítomnost, ovládá minulost.

- Toto je heslo zriadenia, ktoré riadí Oceániu, najprv som mu nerozumel, až neskôr som úplne pochopil. Išlo tam o to, že ak chceli niekoho odstrániť, hovorilo sa tomu "vaporizovať" tak okrem toho, že zmizol fyzicky, tak spätne vymazávali jeho záznamy až od narodenia, ak bol v novinách tak prepísali noviny, ak v knihe, tak prepisali knihu, akukoľvek zmienku o tom, že vôbec existoval. Takto vlada ovladala minulosť. A tým, že už minulosť bola zmenená, upravili si tak budúcnosť, čo sa stane. No a na to aby mohli upraviť minulosť, tak to robili práve v pritomnosti, ktorú pevne ovládali svojimí úradmi. Take typické, Ministerstvo Pravdy, jeho úlohou bolo meniť fakty, tak aby bola pravda to čo potrebovali. Ministerstvo Lásky mučilo ľudi tak, aby im neostalo nič iné, len milovať vládu a veľkého brata. Ministerstvo Hojnosti sa staralo o to, aby nikto nezbohatol a nemohol sa pokúšať o prevrat.

 

Pro budoucnost anebo pro minulost, pro dobu, kdy myšlení bude svobodné, kdy se lidé budou lišit jeden od druhého a nebudou žít v samotě, pro dobu, kdy bude existovat pravda a co se jednou stane, nebude se moci odestát.

- Spoločnosť sa delila na ľudí, ktorý boli vo vnútornej strane, tam sa nedalo dostať len tak, oni si vyberali kto je vhodný a to len z vonkajšej strany. Do vonkajšej strany sa dalo dostať len tak, že je to dieťa rodičov, ktorý boli vo vonkajšej strane. A potom zvyšok ľudí, ktorý pracujú a musia robiť, čo im strana nariadi. Každý mal v domácnosti obrazovku, ktorá mala aj kameru a mikrofón na to, aby mohol každý občan dostávať príkazy a aby ho mohla Ideopolicia sledovať či nespácha nejaký zločin. Zločinom dokonca bola len myšlienka, že by niekto nesúhlasil s ideou strany. Ak niekoho chytila ideopolicia, tak prechádzal od fyzického mučenia, cez psychické, až tak, že mu neostalo v hlave nič, bol tak zúfaly, že zradil všetkých koho poznal, dokonca by im prial aby nie jemu ale jeho blizkym to spravili. Až po takom procese, kde zapreli sami seba ich pustili von. Netrvalo však dlho a tí ľudia sa sami vrátili a udali sami seba zo všetkeho čo spcáchali a v srdci mali len jedno, že milujú veľkého brata. Potom už bol proces známi, kráčal po dlhej a širokej chodbe, z oboch strán ho viedli zriadenci a v neznámom okamžiku dostal zozadu guľku do hlavy.

 

Odkedy som to prečítal, viem, že mi to už ostane v podvedomí a preto keď niekedy vidím kroky, ktore sa začínaju nastoľovať, ako cenzúrovanie diskúsií, rušenie celých diskusií k článkom, moderovanie príspevkov, zavádzanie GDPR v europskom priestore, automaticke cenzúrovanie na facebooku, blokovanie reklám podľa obsahu, sledovanie aktivity ľudí pri prezeraní webu alebo používani smartfónu mi to dáva len suvis so smerovaním k tomu čo som sa dočítal v tejto knihe. Zatiaľ ale ešte môžem napísaľ, že 2 + 2 = 4 a je to pravda. Ak to už pravda nebude a napísať to bude ideozločin, tak už bude neskoro.

 

Hodnotenie

Čítanie nenáročne, zo začiatku trochu nudné ale po asi tridsatich stranách sa čitateľ zahĺby do deja. Neskôr pri podrobnom opisovani mučenia až mráz beha po chrbe. Celé mi to pride pesimisticky ladené, nevyhráva dobro nad zlom. Kto si potrpí na šťastné konce, tak nech sa tejto knihe vyhne.