Chatrč - William Paul Young

V pondelok večer som čítal ďalej tu knihu Chatrč. Dočítal som sa na stranu 170. Bolo ešte len jedenásť večer ale už som bol nejako uvanený, tak som šiel spať. V utorok som pokračoval v čítaní a dočítal som ju. Bola to prvá kniha, okrem biblie, ktorú som čítal o Bohu. Toto však bolo z iného pohľadu, tak trošku ako keby zo života, ale nechce sa mi veriť, že by sa ten dej stal v reále ale len v hlave toho človeka, tomu plne verím. Kniha sa mi však páčila. Pochopil som lepšie ako je to medzi svätou trojicou. Hoci už nejako som to vedel pochopiť, ale nie na príklade z reálneho sveta. Boh predsa nie je z tohto sveta. Preto na vysvetlenie si toho mi napadlo v abstraktnom prostredí, ktoré veľmi dobre poznám a tým je programovanie, konkrétne objektovo orientované (tri referencie na jeden  a ten istý objekt).

Uvedomujem si myšlienku, že potrebujem najprv pochopiť, že Boh ma miluje. Potom lepšie pochopím a budem ho milovať aj ja. Raz som počul na náboženstve ešte v škole, že človek miluje vtedy, ak na tú osobu mysli stále. To zatiaľ považujem za taký indikátor toho, že ak budem Boha milovať veľmi, oveľa viac ako teraz si uvedomujem, tak Naňho budem myslieť nonstop.

Nedokážem si ani poriadne uvedomiť to, že on je tu. On teraz číta čo tu píešem. V knihe som sa dozvedel viacero veci, ktoré si musim ujasniť. Myslel som si doteraz, že Boh ma nejaký plán a ja ho mám plniť. Teda ja ako aj všetci ľudia. Vraj to tak nie je. Boh nič neočakáva a nijako nezasahuje do toho čo robí aj keď robíme zle. Boh nechce vynútiť si milovať ho, to potom nie je láska. Tak isto ako ani ja by som nechcel aby niekto mna „musel“ milovať. Práve to, že ja chcem byť s niekym, a druhá osoba so mnou. Sami od seba, jeden pre druhého. Boh už prvý krok urobil oveľa skor. A ja som to stále nepochopil. Nepochopil to ako ma miluje. Čim lepšie si to uvedomím, tým viac ho budem milovať aj ja.